Matne som si spomínala na názvy nejakých albumov s doslova "smrteľnými"názvami ( okrem iného som zachytila aj niečo s názvom Dark funeral. Nouznajte...:), no keďže som si nemohla byť celkom istá, čo v jeho drahocennejzbierke smrteľných albumov chýba, rozhodla som sa pre inú alternatívu.
Len pre informáciu dodám, že tá kapelasa volá Dimmu Borgir. A keďže môjmu bystrému oku láskyplného a chápajúcehopozorovateľa neuniklo, od nosenia a prania takmer priesvitné tričko na hrudimôjho priateľa s logom tejto kapely, rozhodla som sa konať. Lenže kde saasi tak dajú zohnať takéto veci? Terranova? Nie. Kenvelo?? Tiež nie...:) Výbersa značne zúžil na jediný obchod...
Vybrala som sa do nákupnej pasáže, kdesa mal hľadaný obchod nachádzať. Prešla som celú pasáž a nič. Už som topomaly vzdávala, keď som uvidela nevábne vyzerajúci čierny reklamný pútačs nápisom „Rock Extremum.“ Šipka smerovala kamsi dole do podzemia. Chvíľusom zaváhala, no napokon som sa predsa len odhodlala na zostup kamsi pod všetkycivilizované obchody (ospravedlňujem sa všetkým fanúšikom metalu aj inýchpodobných žánrov...:)
Cesta dole znamenala zošplhať sa po nefunkčnomeskalátore do akejsi chodby, kde sa nenachádzala ani jediná živá duša. Obchodsom zbadala hneď ( nie preto, že by nejako pútal pozornosť, ale žiaden iný tamani nebol.) Ani žiaden človek. Nesmelo som vošla do obchodu. Predavač, tedavlastne „predavač“ už bol na odchode. Až keď stál oproti mne, zaplo mi, akonevhodne som sa obliekla...Ortodoxný metalista. Neviem ako inak ho nazvaťa či je toto spojenie správne. Mal dlhé vlnité vlasy, celý v čiernom(pochopiteľne...), na sebe rôzne kovové a iné temné ozdôbky, na noháchkanady...(Čo na tom, že bolo leto...:)
S neveriacim výrazom na tvári sa ma spýtal„Pomôžem ti nejako?“ Z tváre mu kričal výraz „Zmýlila si si dvere,pubertiačka?“ Tak som čo najrýchlejšie zo seba vysypala, čo potrebujema či sa to dá u nich zohnať. Chlapík chvíľu zaváhal, potom zmenilvýraz a vybral tričko veľkosti XL. Hmm...Predstavila som si v ňomsvojho priateľa a ešte nesmelšie si vypýtala menšie. S neuveriteľnýmpocitom radosti som urýchlene zaplatila a dala sa na odchod.
Ťažko povedať, či bol zmätenejší ten chlapíkalebo ja...Keď som však vyšla z obchodu, chlapík šiel tiež. Mal už maťobednú pauzu...Hold...Aj metalisti musia jesť:) Priateľovi sa darček páčil.Usudzujem to z toho, ako sa tváril a z toho, že povedal, že somšibnutá. Že divné?? Čo už:)